SLOBODA je neprítomnosť donucovania. Nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však vyplýva smieť robiť, čo sa chce. Preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôle. Pojem slobody je veľmi mnohoznačný, čo sa zneužíva na ideologickú manipuláciu, preto sa pri vyjadrovaní pojmu slobody obzvlášť odporúča indexovanie.
SLOBODA je jedna zo základných spoločenských hodnôt. Minimálne takúto definíciu nájdeme na web-e, či dokonca v slovníkoch slovenského jazyka. O slobode už mnohí popísali toho veľa. Všetci si to slovo radi berú do úst, no z ich prejavov nie je vždy jednoznačne jasné, či samotní používatelia vedia, o čom hovoria, respektíve či si význam tohto slova vedia dostatočne predstaviť či vysvetliť.
Dnes sme sa tu ale vážení zišli na akcii (a týmto vám chcem všetkým poďakovať za účasť), kde chceme hovoriť o slobode slova, či slobode prejavu. A tak si dovolím znova citovať istú definíciu, ktorá hovorí: Sloboda slova alebo aj sloboda prejavu je právo slobodne prejaviť vlastný názor, rovnako ako aj počúvať či sledovať názory ostatných. Je jednou z občianskych slobôd – zakladá sa na slobode myslenia. V dnešnej dobe slobodu slova chápeme
širšie ako pôvodný termín, preto sa niekedy používa aj termín sloboda vyjadrovania sa.
Sloboda slova pozostáva:
a, zo slobodnej možnosti vyjadrovania názorov (latinsky: ius murmurandi)
b, z neexistencie cenzúry
Postoj legislatívy jednotlivých štátov k slobode slova (prejavu) môžeme rozdeliť nasledovne:
1.) Akceptácia voľného trhu ideí, kde musí byť každý názor vypočutý bez ochrany z dôvodu prípadnej emocionálnej ujmy z prezentovaného názoru. Vychádza z predpokladu, že slobodná
spoločnosť nesmie postihovať abstraktné vyjadrovanie názorov.
2.) Sloboda prejavu je prostredníctvom zákonov štátu regulovaná a okliešťovaná s ohľadom na možný negatívny dopad „škodlivých“ názorov. V tomto prípade štát rozhoduje o tom, ktoré názory sú škodlivé a zlé a tie zakazuje vysloviť. Limituje slobodu prejavu z dôvodu ochrany práv iných ľudí. (nepripomína vám to niečo? minulosť? či dokonca aj prítomnosť?)
Dôvodom na zasahovanie do slobody slova môže byť napríklad:
- ochrana národnej bezpečnosti, územnej celistvosti
- dôležitosť ideí o mierovom spolunažívaní rôznych národnostných, etnických, náboženských a iných skupín
- predchádzanie zločinnosti, nepokojom
- ochrana zdravia, morálky, práv
- snaha o zabránenie úniku dôverných informácii
- zachovanie autority, dobrej povesti vládnucej vrstvy.
A teraz ruku na srdce. Nezdá sa vám, že po ´89 vlády zneužívajú potlačenie slobody slova najmä kvôli poslednému bodu – zachovanie autority a dobrej povesti vládnucej vrstvy?
Úplná sloboda prejavu bude žiaľ vždy problémová a vždy bude mať svoje hranice. Pretože „problémové“ sú najmy prejavy lživé, nebezpečné a poburujúce (otázne je ako a čo si vysvetlíme samozrejme).
Keďže sa všetci oháňame v posledných rokoch Európskou úniou, zacitujme si napríklad z Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobody prejavu:
Článok 10 – Sloboda prejavu
1.) Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. (Už v prvom bode bol x-krát porušený Európsky dohovor vážení!!!)
2.) Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú
nevyhnutné v demokratickej (opakujem demokratickej) spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácii
alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
(Na týchto bodoch článku 10 môžeme vidieť, ako si ich vykladajú naši politici a prispôsobujú si ich podľa svojho gusta!) – slová ako bez zasahovania politických orgánov si veľmi rýchlo vypustili z kontextu – najmä pri akciách a zhromaždeniach Slovákov a Sloveniek – vo vlastnom štáte s chuťou a dôvodom niečo povedať.
Lukáš Gemza |
